Začala sa sezóna hmly. Prinášame vám 10 faktov, ktoré ste o nej možno nevedeli a sú naozaj zaujímavé.
Pre jeseň sú typické ranné a niekedy aj celodenné hmly. Niekoho tento jav fascinuje, iní sa na ňu vôbec netešia a spôsobuje im melancholické nálady. Týchto 10 faktov vám možno pomôže si tento jav zamilovať.
Najmä v zimných mesiacoch sa zemský povrch za jasných nocí výrazne ochladzuje. Často vďaka tomu vznikne silnejší či slabší mráz. Teplota klesne až na rosný bod, vodná para kondenzuje a vzniká hmla alebo opar.
Na druhej strane pri zamračenej oblohe, pôsobia tieto mračná ako izolant a teplo sa udrží pri zemi.
Teplotnú inverziu môžeme pozorovať aj vďaka hmle. Tá vzniká na jej hornej hranici. Teplota stúpa s nadmorskou výškou práve preto, že cez hmlu sa do dolín nedostane slnko a nezohreje vzduch.
Na horách tak môže byť výrazne teplejšie ako v dolinách. Tento jav, špeciálne ak sa objaví spolu s hustou hmlou, je obľúbeným terčom fotografov.
Aj radary, ktoré využívame často na sledovanie zrážok aj búrok, dokážu odhaliť hmly. Je to pre to, že sú založené na odrazivosti vodných kvapiek. Samozrejme, najlepšie je viditeľná hustá hmla, nie jemný opar. Sledovať ju môžete aj na našom iRadare.
Čím je takzvané jazero studeného vzduchu plytšie, tým sa hmla rýchlejšie rozplynie. Ak je tohto vzduchu viac a vo vyšších vrstvách, zažívame celodenné hmly, ktoré na mnohých môžu pôsobiť veľmi pochmúrne a melancholicky.
Pri vyššom stĺpci hmly je potrebné zohriať väčšie množstvo studeného vzduchu, kým hmla zmizne a teda trvá to aj dlhšie.
Hmla dokáže doslova maľovať duchov. Vďaka slnečnému svetlu a kvapôčkam vody, môžeme v hmle často vidieť prízraky alebo tzv. Brockenovo spektrum. Rovnako zaujímavým útvarom aj biela dúha, kde aj z jej anglického názvu fogbow vidieť, že vzniká za hmly. O oboch javoch sme už písali tu a tu.
Nepriateľom hmly je vietor. Ten dokáže rozptýliť čiastočky vody alebo dokonca úplne zabrániť jej tvorbe. Aj mierny vietor dokáže premiešať teplú a studenú vzduchovú hmotu.
Oblasti najčastejšie zasiahnuté hmlou sú v údoliach riek a na brehoch jazier. Najmä na jeseň sa z ešte teplých vôd vyparuje veľa vlhkosti, ktorá je potom k dispozícii na tvorbu hmly. Rovnako ju často vidieť aj v pohoriach, kde sa vlhkosť vyparuje zo stromov.
To už asi zažil každý. Aj keď niekoľko kilometrov od vás svietilo slniečko, vy ste celý deň sedeli v permanentnej šedi. Predpovede pri hmle patria medzi tie najťažšie, ktoré sa robia. Modely počasia sú často nesprávne, najmä pokiaľ ide o čas rozpúšťania hmiel. Vo všeobecnosti platí, že čím neskôr na jeseň, tým nižšia je šanca na jej rozpustenie.
Najmä po začatí vykurovacej sezóny cítiť v oblasti, kde je hustá hmla zvláštny pach v ovzduší. Vzduch s rôznymi látkami, vôňami či pachmi sa hromadí pri zemi a mieša sa. Nedochádza takmer vôbec k výmene vzduchu.
Znečistenie jemným prachom sa potom nielen zvyšuje, ale zvyšuje sa aj tvorba hmly, pretože vodná para kondenzuje na týchto jemných časticiach sadzí.
A na záver jedna povzbudivá informácia. Hmly vyhľadáva veľa fotografov. Jesenná hmlistá atmosféra patrí k tomu najkrajšiemu, čo fotografovanie počasia môže ponúknuť. Pohľad na more hmly z hôr alebo kopcov tiež sľubuje očarujúce obrazy.